Theodore Robert Bundy, známy ako Ted Bundy, sa v rokoch 1974 až 1979 v štátoch Washington, Utah, Colorado a Florida dopustil desiatok vrážd mladých žien, ktoré svojím šarmom, inteligenciou a pritažlivou tvárou vylákal na schôdzku a potom ich tupým nástrojom či ušktením zbavil ich relatívne krátkeho života. Presný počet jeho obetí nie je dodnes známy, prekázané mu bolo „len“ takmer 30 vrážd.
Jeho prvou obeťou sa stala Carol DaRonch 8. 11. 1974. Sám Bundy tvrdí, že príčinou jeho brutálnych činov je vlastná závislosť. Vraj sa ako veľmi mladý stal otrokom vlastných predstáv. V 12 rokoch našiel prvý krát pornografický časopis a to ho údajne velmi ovplivnilo. Podla jeho vlastných slov pornografia škodí ľudom a je príčinou vražd a znásilňovania. Ted bol po 5 rokoch svojho vyčíňania v Spojených štátoch dopadnutý a odsúdený k trestu smrti na elektrickom kresle. Noc pred svojou smrťou sa rozhodol poskytnúť televizny rozhovor Dr. Jamesovi Dobsonovi .
V ňom hovoril o svojich pocitoch, ale tak tiež o tom, ako vyrastal v kludnej a milujúcej rodine a ako ťažko ho poznamenali pornografické časopisy a knihy, ktoré obsahovaly detailné popisy, obrázky a fotky, najdené v knihkupectvách a často v smetiakoch v nedalekom susedstve. Prostredníctvom televízie poslal k ľudom akési posolstvo o tom, že ludia musia zabrániť šíreniu pornografie, ktorá dokáže i zo slušného mladíka, akým bol podľa neho on sám, urobiť sadistického kriminálnika, ktorý unáša, vraždí a znásilňuje ženy. Ráno o 7:06 dňa 25. 1. 1989 bol posadený na elektrické kreslo a po 10 minutách, behom ktorých mu do tela bolo pustených 2000 voltov, bola konštatovaná smrť. Jeho posledným prianím bolo s láskou pozdravovať jeho rodinu a priateľov.
Carole Ann Boone sa z anonymnej americkej ženy zmenila v manželku Teda Bundyho. Táto žena nebola nijak výraznou osobnostou, dokial nepoznala a nezamilovala sa do vtedy obžalovaného muža. Bola ochotna vzdať sa všetkého, len aby mu bola bližšie. Odsťahovala sa zo Seattlu do Gainesvillu na Floridu, aby s ním mohla tráviť každú voľnú chvíľku. Vďaka tomuto vzťahu vošla do podvedomia neuveritelnému počtu ludí, novinári ju prenasledovali a ona ochotne odpovedala na ich otázky. Po prepustení z práce boly tieto rozhovory jej jediným príjmom penazí. Jej sebavedomie stúpalo, napriek tomu bola snáď jediným človekom v Štátoch, ktorý naozaj veril, že Bundy je nevinný. Stále tvrdila, že je moc milý, nežný, priateľský, chápavý, že by to nikdy nedokázal, nikdy by nikomu neublížil, nevedel by to. Opakovala, že ona ho naozaj pozná. Dôkazy však boly nekompromisné a nevyvrátiteľné a Ted bol odsúdený. Po Bundyho obvinení z beštiálnych vrážd, bola požiadaná pred porotou o ruku a túto ponuku prijala. Časom mu dokonca porodila dieľa. Mala snáď väčšiu vytrvalosť a vieru v jeho nevinnosť než on sám. Po ôsmich rokoch slepej podpory ho však prestala navštevovať, znenazdania pochopila, že je naozaj skutočným vrahom. Ale čo ju k tomuto zlomu presvedčilo, nikdo presne nevie.
Ted Bundy poskytol nasledujúcí rozhovor Dr. Dobsonovi, ktorý bol taktiež natočený na video.
Dr. Dobson: Zatra ráno o siedmej hodine budete popravený. Aké máte myšlenky?
Ted Bundy: Nebudem si nahovárať, že naplno ovládam situáciu, která ma zajtra čaká. Chcel by som použiť posledné minúty svojho života tak, aby som za sebou zanechal pozitívne svedectvo, ktoré pomôže ostatným. Je pravda, že mám klud v duši, ale to asi preto, že mám možnosť byť s vami.
Dr. Dobson: Začneme rodinou. Vyrástol ste v rodine, ktorú by sme mohli zo všetkých hľadísk nazvať ako vzorný domov.
Ted Bundy: Absolutne.
Dr. Dobson: Nebol ste fyzicky, sexuálne ani emocionálne ohrozovaný ani zneužívaný?
Ted Bundy: Nikdy, v žiadnom prípade. To je tragédia mojho života. Vyrástol som v dobrom rodinnom prostredí. Mal som oddaných a milujúcich rodičov. Mám štyroch bratov a jednu sestru. Deti boli stredom rodiny a pozornosti. Pravidelne sme navštevovali kostol. Moji rodičia nepili alkohol, nefajčili, nepoznal som rodičovské hádky a nezhody.
Dr. Dobson: Žiadny domov však nie je perfektný?
Ted Bundy: To je pravda, ale mal som pevný, kresťanský domov a vedenie. Dúfam, že sa nebude nikto snažiť zvaliť vinu na rodinné prostredie, ktoré by ovplivnilo moje chovanie. To je to, čo chcem zdôrazniť. Ako mladý chlapec, keď mi bolo 12 som mimo domov, v miestnych obchodoch objavil pornografiu. Horel som zvedavosťou a často som našiel pornografické časopisy v košoch v našom susedctve. Čas od času som našiel alebo objavil pornografické knihy, viac grafické a detailné. Také isté téma som hltal i v detektívnych časopisoch.
Dr. Dobson: Samozrejme, tento materiál graficky zobrazoval násilie. Je tomu tak?
Ted Bundy: Áno a teraz hovorím z vlastnej skúsenosti. Pornografia obsahuje fyzické násilie spojené so sexuálnym násilím. Táto kombinácia prináša chovanie, ktoré je otrasné popísať.
Dr. Dobson: Rád by som tomu porozumel lepšie. Zašiel ste najďalej jak je možné v literárnej a vizuálnej fantázií, ktorá vo vás vzbudila túžbu tieto fantázie prežiť v skutočnosti?
Ted Bundy: Áno, ale všetko začalo postupne. Rozhodne sa moje chovanie nezmenilo cez noc. Z vlastnej zkúsenosti viem, že pornorgafia, násilie a sexualita je postupná závislosť, keď človek začne hladať silnejšie, viacej grafické zážitky. Ale i tento druh pornografie má svoj limit. Človek dospeje k bodu, keď mu nestačí čítať a vidieť.
Dr. Dobson: Čo je najdôležitějšou otázkou posledných hodín vášho života? "Myslíte na zničené životy svojich obetí a ich rodiny? Sám viete, že sa ich životy nikdy nevrátia do normálnej situácie."
Ted Bundy: Samozrejme.
Dr. Dobson: Ťaží Vás vina, výčitky svedomia?
Ted Bundy: Viem, že budem obvinený, že slúžim opät sám sebe. Ale to je už za mnou. Môžem odpovedať jak sa cítim. Iba s Božou pomocou som schopný si uvedomiť,naneštastie príliž neskoro, ale lepšie neskôr ako nikdy, bolesť a utrpenie, za ktorú nesiem zodpovednosť. V posledných dňoch so mňou hovorilo množstvo vyšetrovatelov o nevyriešených vraždách i o vraždách, ktoré som spáchal. Bolo to velmi tažké znova prežiť roky hrôzy a strašné pocity, s ktorými sa musím vyrovnať. To môžem urobiť iba s Božou pomocou. Cítil som bolesť, cítil som znovu a znovu všetkú tú hrôzu.
Dr. Dobson: Iste si viete predstaviť aký ohromný cynizmus k vám chová verejnosť i tí, ktorí vás poznajú a vedia o vašich činoch. Iste súhlasíte, že k tomu majú všetky dôvody. Neviem, či môžete povedať niečo na svoju obhajobu, ktorej by niekto uveril. Napriek tomu, včera večer ste povedal a sám viem od Johna Tannera, že ste prijal odpustenie Ježíša Krista, že ste odovzdal svoj život a pevne veríte. Čerpáte z toho silu v posledných hodinách svojho života?
Ted Bundy: Áno. Nemôžem povedať, že si človek môže zvyknúť na tien smrti. Nemôžem povedať, že som tak silný, že už mi nič nevadí. Nie je to nič príjemného. Samota nepridá, ale musím povedať, že každý z nás prejde údolím tieňu smrti sám, jeden po druhom a nekonečné milióny ludí, ktorí žili na tejto zemi už ním prešli. Ja sa chcem podeliť o skúsenosť, ktorá ovplivnila životy mnohých. Som pripravený.