Fridrich Haarmann bol popravený gilotínou na začiatku roku 1925 v Nemecku. Na náhrobku chcel mať tento nápis: "Tu leží Fridrich Haarmann, pôvodca dlhej rady vrážd." Taktiež si prial, aby jeho priateľ Hans Ganz každý rok, v deň jeho narodenín položil na jeho hrob kvetiny. Jeho prianie nebolo nikdy splnené. Fridrich Haarmann sa doznal, že zavraždil 27 mladých ľudí. Svoju prvú vraždu spáchal v roku 1918 a obeťou bol školák Friedrich Rothe. Ďalších 15 vrážd spáchal v roku 1923 a 11 vrážd potom v roku 1924, z toho tri behom jesene. Posledným zavraždeným bol pekársky učeň Friedrich Koch. Pri vyšetrovaní Haarmann pripustil, že zavraždených mohlo byť aj viac. Svoje obeti vyhľadával na hannoverskej stanici z radov cestujúcich. Pritom sa vydával za súkromného detektíva a ponúkal im ubytovanie. Potom ich pohlavne zneužil a usmrtil.
Prípad vyšiel najavo, keď bola v parku nájdená ľudská lebka s časťami tkaniva. Verejnosť vystrašená nálezom začala sama od seba prehľadávať verejne prístupné miesta a skutočne sa našli ďaľšie ľudské lebky a kosti. Pozostatky ľudí boli vytiahnuté z rieky Leini. Zo zhromaždených dlhých kostí určil súdni lekár, že pochádzajú najmenej z 22 osôb. Prvý krát v dejinách kriminalistiky bol v kinách premietaný vtedy ešte nemý film, na ktorom bol zachytený Haarmann so žiadosťou o podanie svedectva.
V priebehu vyšetrovania vyšlo najavo, že Haarmann v niekoľkých prípadoch predal za neobvykle nízku čiastku mäso niekoľkým susedom a majiteľke blízkej reštaurácie. Podozrenie, že šlo o mäso ľudské sa nikdy nepodarilo potvrdiť ani vyvrátiť. Ani zavarené mäso zaistené v byte Haarmanna nebolo ľudského pôvodu. Napriek tomu je dodnes Haarmann označovaný za kanibala. Spoločne s Haarmannom bol vyšetrovaný i jeho priateľ Hans Granz. Haarmann ho totiž obvinil zo spoluúčasti na vraždách a taktiež z niekoľkých vrážd, ktoré mal Granz spáchať samostatne.
Harrmann i Granz boli 19. mája 1924 odsúdení k trestu smrti. Začiatkom následovného roku bol rozsudok nad Haarmannom taktiež vykonaný (sťatím). Granz mal šťastie. V odvolávacom riadení mu bol trest smrti zmenený na 12 rokov väzenia. Našiel sa totiž list, v ktorom Haarmann svoje obvinenie voči Granzovi odvolal. V liste taktiež Haarmann vyslovil svoje prianie o nápise na hrobe a kytíc v deň svojich narodenín. Samotné vyšetrovanie bolo poznamenané zbrklosťou a tlakom verejnosti. Svoju rolu zohrala i nedôslednosť policajných úradníkov.